Oči v plameňoch - Prológ
Bola tma. Muža v čiernom plášti, ktorý kráčal po ulici, takmer nebolo vidieť, len čo bolo počuť slabý šuchot jeho plášťa po zemi.
Na chvíľu sa mu zazdalo, že sa niečo pohlo v kríkoch a ostražito vytiahol prútik. Polrútil hlavou, prútik si znova skryl pod habit a pridal do kroku. Nemohol tam vidieť nikoho, bola to skôr nejaká zver alebo vietor. Nie, teraz kráča po ulici len a len on, a nikto ho nemôže sledovať, inak by odhalil jeho najväčšie tajomstvo.
Otvoril dvere do baru. Prvého si všimol barmana ako unudene utiera poháre a až potom ženu, ktorá sedela pri jednom zo stolov. Postavila sa, podišla ku nemu a objala ho okolo krku.
" Som tak rada, že ťa vidím."
"Aj ja. Ale teraz máme predsa celú noc pre seba, či nie?" povedal a zaboril ruku do jej vlasov. Boli jemné ako zamat, nie ako tie jeho, ktoré mu večne padali do očí.
" Áno."
"Milujem ťa." šepol a pobozkal ju.
