Kapitola 9. - Papierové loďky
návrat do reálu, vážený! :D
Bolo nádherné slnečné popoludnie. Pri rieke pobehovalo niekoľko malých detí, ktoré si púšťali papierové loďky a nahlas sa smiali. Ich veselá nálada ovládla celé okolie a aj vietor akoby sa smial.
" Bodaj by sa prázdniny nikdy neboli skončili." povzdychla som si.
" Aj na Rokforte môžeme byť spolu." povedal Sev a ešte pevnejšie ma objal.
" Nemyslela som to tak. Tieto prázdniny boli jedinečné, iné ako tie ostatné. Neviem prečo, ale mám taký zlý pocit keď pomyslím na to, že by sme sa mali vrátiť do školy."
" Vieš čo?"
" No čo?"
" Keď najbližšie pôjdeš do Rokvillu, pôjdem s tebou."
" No sláva! Minulý rok si tam bol iba..."
" ...raz, hej. To bolo vtedy, keď som sa U troch metiel pobil s Potterom. Asi preto tam už nechodím."
" Konečne nebudeš len tvrdnúť v knižnici."
" Ako povieš."
Zasmiala som sa. Pošúchala som si ramená - začínalo byť chladno.
" Je ti zima?"
" Uhm."
" Poď, odprevadím ťa domov."
Postavila som sa z deky, oprášila som ju a pomohla ju poskladať. Pobrali sme sa ku rieke, dolu kopcom cez ovocný sad.
" Pamätáš sa, keď som ti povedal že si čarodejnica?" spýtal sa, keď sme prechádzali okolo starého detského ihriska.
" Preboha, jasné že sa pamätám! To bolo vtedy, keď si sa v tom hroznom kabáte vynoril spoza kríkov a rovno si to na mňa vysypal?"
" Ten kabát bol fakt až taký hrozný?"
" Katastrofálny." prikývla som.
" Lily!" skríkol zrazu niekto vystrašene.
" Petunia!"
" Tak ty teraz chodíš so Snapom?"
" Áno a čo? To je moja vec Tuni, nemám pravdu?"
" To s ním si si písala."
" Ani do toho ťa nič."
" Som predsa tvoja staršia sestra!"
" To ešte neznamená, že musíš všade strkať nos. Nechaj nás na pokoji."
" Poviem to mame."
" A čo mi mama urobí?"
" Ona nemá rada Snapovcov, nevedela si?"
" Jasné že to viem."
" Tak potom? Poď už!"
" A kam?"
" Domov predsa! Alebo to poviem mame."
" Mama sa o tom vôbec nemusí dozvedieť."
" A ako mi v tom chceš zabrániť? Začaruješ ma?"
" Povedzme že áno."
" Lenže ty ani Snape ešte nemôžete čarovať! cez prázdniny to máte zakázané! Neviete mi urobiť nič, vôbec nič!"
" My nie, ale Severusova mama áno."
" Neodvážila by sa...mala by z toho problémy..."
" A aké? Na mňa by si to ťažko našila, pretože to by mi prišiel list. A mama s otcom nevedia že okrem nás tu žijú aj iný čarodejníci."
" A čo ak náhodou videli Snapa v Šikmej uličke? Čo ak ho náhodou videli na nástupišti?"
" To by bolo priveľa náhod naraz, nemyslíš?"
" Lily. Posledný krát. Ti to hovorím. Poď už. Domov."
" Ako chceš. Ahoj Sev."
" Ahoj Lily." povedal Severus a letmo ma pobozkal na rozlúčku. Petunia zvraštila tvár.
" Chceš ísť domov?" spýtala som sa jej.
" Áno."
" Tak bež!" vykríkla som a rozbehla som sa domov. Petunia ma aj tak nedohoní.
KONIEC 9. KAPITOLY